Detstvo som prežil v rázovitej podpolianskej obci Očová. Môj starý otec pracoval ako bača pri ovciach, takže u nás nikdy nechýbali pastierske psy. Volal ich hajčiare. Pamätám si na sučku Žolu. Starý otec raz išiel na nákup do potravín na bicykli, v dedine spadol, rozbil si hlavu a omdlel. Zobudil sa na to, že mu Žola oblizovala tvár. Sučka bola zavretá u nás na dvore a nikto nevie, ako vycítila, že sa niečo stane, a z dvora ušla, aj keď to nikdy predtým a ani potom neurobila.

Psy ma vždy fascinovali a keď sa mi podarilo presvedčiť rodičov, že sa o psa dokážem postarať, spolu s bratom sme si zadovážili dobermana Asata. S Asatom som prežil celú svoju mladosť. Začal som sa intenzívne zaujímať o služobný výcvik a v našej dedine sme založili kynologický klub Zväzarmu. V roku 1990 som začal študovať na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach, kde som si chcel zobrať aj Asata, no nakoniec sa mi to pre priestorové problémy nepodarilo. V roku 1996 som úspešne ukončil štúdium veterinárnej medicíny a následne som absolvoval základnú vojenskú službu, kde som slúžil ako veterinárny lekár, ale oficiálne aj ako vedúci družstva psovodov.

V roku 1998 sme sa spolu s manželkou, tiež veterinárnou lekárkou, presťahovali do Točnice v okrese Lučenec, kde sme už mali konečne možnosti na splnenie nášho spoločného kynologického sna. V roku 2002 sme si zadovážili sučku škótskeho teriéra Elen z Klicperova chlumce. Spolu so škótskymi teriérmi sme odhalili svet výstav. Od roku 2003 spolu s manželkou vlastníme chovateľskú stanicu Dru-Wyd. Do našej chovateľskej stanice sme importovali psy z Maďarska, Nemecka, Čiech a Francúzska. V tomto období sme naplno ochutnali výstavný svet. S naším psom Dawton Ducado sme za jeden rok absolvovali 37 výstav, a to bol svet bez navigácie a online prihlasovania.

V roku 2006 sme si zaobstarali suku slovenského hrubosrstého stavača, Cilu z Milhostovských Polí. Keď som sa dostal do obrazu, v akej vážnej situácii je toto naše národné plemeno, rozhodli sme sa mu pomôcť. Situácia bola naozaj vážna a išlo doslova o jeho prežitie. Plemeno sme intenzívne prezentovali na výstavách a pracovných akciách. V roku 2008 naša Guľa (Cila z Milhostovských Polí) získala titul BIS na výstave v Banskej Bystrici a titul svetového víťaza v Štokholme, splnila aj podmienky pre udelenie titulu interšampión.

V období tvorby nových chovných línií s prílevom krvi pôvodných plemien som pracoval vo výbore chovateľského klubu ako poradca chovu v Klube chovateľov slovenských hrubosrstých stavačov. V našej chovateľskej stanici sme odchovali desať vrhov škótskych teriérov, jeden vrh kern teriérov a sedem vrhov slovenských hrubosrstých stavačov. Mnoho z nich získalo tituly klubových a národných šampiónov, ale z nášho chovu pochádzajú aj európski a svetoví víťazi. Venujeme sa aj poľovnému výcviku našich stavačov a všetky naše jedince majú absolvované všestranné skúšky.

V roku 2018 sa nám vďaka podpore SKJ podarilo spolu s manželkou a priateľom vydať knihu Slovenský hrubosrstý stavač. Je to dosiaľ jediná publikácia o tomto plemene, ktorá bola vydaná. V roku 2021 som bol Slovenskou kynologickou jednotou menovaný ako národný rozhodca pre plemeno slovenský hrubosrstý stavač. Keďže stavače ako skupina plemien sú mi najbližšie, rozšíril som si aprobáciu o plemená maďarský krátkosrstý stavač a nemecký krátkosrstý stavač a mojím plánom je rozšíriť si aprobáciu aj o ďalšie plemená siedmej skupiny.