Mojím najväčším snom v detstve bolo – stať sa majiteľkou psa. V roku 1967 som dostala svojho prvého bieleho veľkého špica s menom Chico, ktorý ma opustil vo veku 15 rokov.
Od roku 1981 som chovala malých špicov. Až dodnes v niektorých rodokmeňoch našich psov nachádzam korene mojej čiernej sučky Wensy. Mojou najväčšou láskou však je čau čau. Toto plemeno sa v bývalej ZSSR nevyskytovalo. Keď som v roku 1988 doniesla môjho čierneho psa z Poľska, bol to prvý importovaný čau-čau do Lotyšska. Dnes vlastním papillonov. Bol to osud, ktorý mi toto plemeno zavial domov a za posledných 8 rokov si užívam mojich psov a život s týmto plemenom vôbec.

Odchovala som niekoľko šampiónov a medzinárodných šampiónov, ale nie som veľmi veľký chovateľ, pretože mám veľa povinností v našej Lotyšskej kynologickej federácii. Od roku 1982 do roku 1990 som bola prezidentkou klubu pre Toy plemená. V roku 1996 som bola zvolená a opätovne znovu zvolená za prezidentku Lotyšskej kynologickej federácie. Som členkou predstavenstva v skupine na ochranu zvierat. Zúčastnila som sa všetkých pracovných skupín organizovaných Ministerstvom poľnohospodárstva v Lotyšsku o legislatíve pre zvieratá.

Ako rozhodca som posudzovala v Lotyšsku, Litve, Estónsku, Švédsku, Fínsku, Dánsku, Nórsku, Francúzsku, Luxembursku, Belgicku, Nemecku, Holandsku, Portugalsku, Španielsku, Taliansku, Moldavsku, Bulharsku, Rumunsku, Bielorusku, Rusku, Ukrajine, Maďarsku, Nórsku, Poľsku, Slovinsku, na Slovensku, v Českej republike, v Chorvátsku, Austrálii, Mexiku, Indii, Číne, Brazílii a všade som našla krásnych psov a výborných chovateľov.

Mala som tú česť posudzovať na mnohých sekčných a svetových výstavách. Plynule hovorím lotyšsky, anglicky, rusky. Rozumiem poľštine, češtine a nemčine.